Aj keď zdanlivo všetko dobre dopadne, umelé prerušenie
tehotenstva je zásah do psychiky každej ženy, ktorá je nútená ho podstúpiť. Sú
tisíce dôvodov a pohnútok, prečo sa k tomuto zákroku rozhodla a od toho sa
odráža aj miera určitého previnenia. Zvlášť u mladých dievčat sa stretávame so
stavmi, keď po interrupcii majú nejaký čas depresívne stavy, odmietajú sex,
sťažujú sa na bolesti v oblasti genitálu pri normálnom gynekologickom náleze.
Súbor týchto príznakov nazývame post-interrupčný syndróm.
V ňom dominuje úporná snaha ženy o vytesnenie akýchkoľvek prežitkov potratu z podvedomia a zúfalé, niekedy až patologické úsilie preniesť všetku vinu na plecia partnera, či dokonca lekára. Občas vzniká závažná psychóza konfrontácie s krutými výčitkami v prebdených nociach, seba obviňovanie a prejavy sexuálnej frigidity, ba až nenávisti. Nielen voči partnerovi, ktorý to všetko zavinil, ale aj voči sebe samej a tie pocity viny sú niekedy také silné, že vedú až k úvahám o samovražde!